Deti Marienka a Frico sachystajú na Vianoce, sviatočne sa obliekajú, cez kľúčoú dierku špehujú ako rodičia chystajú stromček, stôl… Každoročne im rodinný priateľ pán Drozdík donesie nejaký zaujímavý mechanický darček. Dočkali sa – priniesol im luskáčik na orechy v podobe vojačika, ktorý rozlúskne orech v ústach. A tu sa začne odohrávať dej, polo snový, polo skutočný:

Braček sa toľko hrá s Luskáčikom, až sa jeho sestrička bojí, že ho pokazí. Frico lúska oriešky na Luskáčikovi tak nešetrne, že sa mu zlomí sánka. Marienka prebudená v noci zo sna, chce schovať Luskáčika do vitrínky s bábikami. Hračky ta schovávajú nielen aby upratali, ale aj aby ich v noci nenašli myši. Dievčatko sa v mysli pustí do bitky so sedemhlavým myšacím kráľom pomáhajú jej bábiky na čele s Luskáčikom. Nešťastne sa však pri tom rozbijú dvierka a ona sa poreže. Odpadne a nájdu ju až ráno. Kým v snoch a mátožení vyzdravie, vybojuje s Luskáčikom všetky vojny proti Myšiemu kráľovi. Napokon sa do seba s Luskáčikom zaľúbia. Je to sen, ilúzia, blúznenie v chorobe?

Dej Luskáčik sa sa nedá sa úplne dopodrobna vyrozprávať. Známejšie sú rôzne skrátené verzie, aj ako podklad k Čajkovského baletu Luskáčik slúžila skrátená verzia od Alexandra Dumasa.

Práve preto, že sa dej odohráva na Vianoce, stal sa Luskáčik symbolom Vianoc.