Patríte k tým, čo sledujú edičné plány vydavateľstiev, knižné novinky v kníhkupectvách? Potom vám určite neunikla tohoročná vianočná novinka Snehová sestra od nórskej autorky Maji Lunde. Anotácia ku knihe hovorí:
Po prelistovaní knižky sa zamilujete do nádherných ilustrácií – hlavné postavy Julián a Hedviga majú hlboké oči, ktoré povedia všetko! A Hedvigin úsmev si vás okamžite podmaní, presne ako je v knihe napísané. No možno váhate – koľko smútku bude v knihe? Toto čítať na Vianoce deťom? Knižku sme začali čítať večer pre Mikulášom, a ja som nevydržala a dočítala som si ju v ten večer dokonca.
Po prečítaní knižky sa ako rodič rozhodnete: Áno, tento príbeh patrí k Vianociam, rovnako silne a rovnako opakovane ako Pernibaba a Tři oříšky pro Popelku. Ak váhate , tak v tomto texte napoviem, vyzradím dej:
Aby Julián zahnal smútok za svojou sestrou Juni chodí na plaváreň. Pláva často a veľa. Nedokáže o svojom smútku vravieť s rodičmi, ktorým vysporiadavanie sa so stratou ide tiež veľmi ťažko. A ani so svojim kamarátom, s ktorým predtým sypali veselosť z rukáva. Zdá sa mu, že všetky rozhovory sa zmenili len na zdvorilostné rozhovory o počasí. Raz v plavárni zazrie dievčatko, ktoré zvonka pritislo na okennú tabuľu svoj noštek a zvedavo nakúka dovnútra. Spriatelia sa. Hedviga nevie plávať, preto Juliána obdivuje, ako dobre mu to ide.
Julián dostal svoje meno podľa Vianoc, kedy sa narodil – v nórčine sú Vianoce Jul. Staršia Juni sa narodila v júni a ešte má mladšiu sestričku Augustu. Doma ju všetci prezývali Dynamit, pretože bola veľmi zdorovitá a výbušná, no i ona stratou sestry trpí, je tichá a poslušná. Akoby sa všetci zmenili na svoje napodobeniny. Akoby aj rybacie fašírky, čo v rýchlosti mama až príliž často teraz navarí boli stelesnením stagnácie. Akoby už nič iné ako rybacie fašírky nemalo prísť. Táto myšlienka Juliána desí. Je advent, avšak rodičia to ani nespozorovali, nevyzdobujú domov vianočnými ozdôbkami ako kedysi. Julián sa bojí, že tento rok ani Vianoce nebudú…
Hedviga je vrúcny človiečik, práve takého teraz naviac potrebuje – blúdia spolu ulicami, navštívi ju doma, stretajú sa, stavajú spolu snehuliaka – nie obyčajného – vzíde z neho Snehová sestra. Podobá sa na Juni. Julián nie je schopný vravieť o svojej bolesti hneď, no raz príbeh o Juni predsa len rozpovie: Juni jedného dňa začala byť smutná. Tak veľmi smutná, že už len polihovala v posteli. Zo smútku chradla, prestala jesť. Dali ju do nemocnice, mysleli, že ju tam zo smútku vyliečia. No ani v nemocnici sa im to nepodarilo. Juni zomrela.
Ďalšou postavou v príbehu je záhadný starec – spočiatku vyzerá hrozivo. Julián ho zazrie z okna Hedvigingho domu, starec váha, či vojsť. Jednoznačne však má od domu kľúče. Druhý raz ho zazrie v záhrade čakajúc na Hedvigu. Hedviga akoby vie kto to je, len nechce vyzradiť svoje tajomstvo. Nejde jej to, podobne ako to nejde Juliánovi so smútkom za sestrou. Trošku vám napovie, že Hedviga, hoci jej domov vyzerá byť útulný, vždy je doma sama. Potom Julián zazrie starčeka v meste a sleduje ho do zapadnutej uličky. Vojde za ním do malého obchodíka, aby zistil, že je to malá tlačiareň pohľadníc – starček je tlačiar vianočných pohľadníc. Je milý, dovolí Juliánovi pomáhať mu pri tlači… Julián sa prizná, že ho sledoval, že ho videl pri dome, kde býva Hedviga – starček ho vystríha, aby sa tomu domu vyhýbal.
Julián minie všetky svoje úspory a daruje Hedvige plavky, na plavárni ju učí plávať. Hedvige to ale nijakovsky nejde. Naučiť sa plávať býva ťažké, Julián to nevzdáva, učí ju všetky finty, ako kedysi učil jeho ocko. Spomína si na ocka, aký bol dobrý učiteľ. No dnes jeho napodobenina ani nevidí, že Julián vyniesol a vyleštil adventný svietnik … ani mama ani ocko sa na Vianoce nechystajú…
Kniha umne pracuje s emóciami – striedajú sa chvíle detského šťastia, s chvíľami zahmleného smútku. Avšak Julián sa nevzdáva, má plno energie, ktorú prináša. Aj keď sa nie vždy stretá s pochopením. Napríklad vytiahne fotku Juni a dá ju na chladničku. Pochopí trošku skôr ako rodičia, že napriek tomu, že odišla, že navždy zostala s nimi, že ju nesmú kdesi uzamknúť a zabudnúť, že tým ich bolesť neprejde. Sestrička Augusta sa uzrúc fotku poteší, mama ju však šokovane schová späť do albumu a zákaže akékoľvek fotky Juni vyberať…
Posledný deň pred zimnými prázdninami mu kamarát v škole dá darček, tak ako to zvykli robiť roky predtým. Julián žiadny darček nemá, zabudol tento rok. Na koho je nahnevaný? Na seba, na kamaráta, na život? Cestou domov stretne Hedvigu a nalieha aby mu vyzradila, čo ju trápi, prečo u nich nikdy nik nie je doma, vyzradí jej, že sledoval starčeka, nalieha aby povedala, kto to je… no Hedviga to nedokáže. Julián sa nahnevá a vydieravo odkráča, myslí si, že ju takto presvedčí. Nepresvedčí. Obzrie sa a Hedvigy tam už niet, len sneh zasypáva jej stopy. Chce sa jej ospravedlniť. Prichádza k Hedviginmu domu a ten je zrazu starý, ošarpaný. Kam sa podelo jeho čaro? Neveriacky vojde, prehľadáva opustený dom, Hedvigy v ňom niet. Niekto prichádza…
Julián sa ukryje v kuchyni, dúfajúc, že ho príchodzí nenájde. Je to starček, neveriac, že je Hedvigu možné stretnúť prezradí Juliánovi, že to bola jeho setra a zomrela presne pred päťdesiatimi rokmi. Toto nechcel Julián počuť! Zdesene ušiel. A ako vždy nariadil si na smútok plávanie. Plávať až kým nezatvoria plaváreň. Hedviga mu chýbala – sú také veci medzi nebom a zemou možné? Bola skutočná! Prečo prišla – mala mu s niečim pomôcť?
V ten večer sa mu všuchne do postele sestrička Augusta, tak ako sa on kedysi všuchol do postele k Juni, keď sa bál. Dával na ňu pozor, veľký brat. A čosi ho napadlo – čosi, ako zariadiť Vianoce. Potrebuje k tomu tlačiarenské schopnosti starčeka Henrika. Popri tom poprosí starčeka, aby mu porozprával o Hedvige. A tak sa dozvie, že keď Henrik a Hedviga boli malí, milovala Hedviga korčuľovanie. Raz sa pozabudla a odkorčuľovala príliš ďaleko do fjordu, darmo kričal darmo volal, nepočula. Prepadla cez dieru v ľade. A nevedela plávať – dodal Julián…
Starček mu pomôže vyrobiť darček pre rodičov a Augustu – mnoho pohľadníc s Juni. Julián ich doma rozvešia v obývačke a rodičia a Augusta príchodzí domov neveriacky stoja, prehliadajú si ich… všetko skončí šťastným silným objatím celej rodiny.
A prídu aj Vianoce, aj oslava narodenín, aj rozlúčenie s Hedvigou a Juni… neodkryjem úplne všetky detaily, myslím, že som prezradila dosť na to, aby ste vedeli, že tento príbeh, hoci s ťažkou témou, deti zvládnu. Každý máme niekoho blízkeho, ktorý pri vianočnom stole chýba. Spomienky môžu byť živé, prítomné, naplnené láskou. Zažeňme prázdno, nedovoľme srdcu zderavieť…
Veľmi sa mi páči – že smutnejšie príbehy v knihe sú dokreslené tmavším pozadím stránok a striedajú sa s jasnými žiarivými šťastnými stranami plnými farieb. Tak ako v živote nič nie je jednoliate.
Knižku Snežná setra od Maja Lunde nájdete napríklad na Martinuse tu»